Príbeh · Živena
Živena
Spolok slovenských žien · 1869 – dodnes
Príbeh · Živena
Spolok slovenských žien · 1869 – dodnes
Elena Maróthy Šoltésová
„My tiež máme túhu po vyššom a sme duchom obdarené od Boha; nedajmeže teda tomuto najvyššiemu daru zakrnieť, ale pestujme ho svedomite."
— Elena Maróthy-Šoltésová
Medzi výšivkami a krojovanými bábikmi, ktoré som objavila v pivnici po starých rodičoch, som našla aj dva zväzky starého časopisu Živena: ročníky 36–37 a 38. Boli tam starostlivo uložené, akoby ich niekto vedome odložil pre budúcnosť.
Dva zväzky časopisu Živena z roku 1938 a 1936–37
Aj vďaka týmto dvom letopisom Živeny som sa preniesla v čase a mala som pocit, že s každým článkom spoznávam svet mojich predkov ešte viac.
Keď som ich začala listovať, nemohla som sa od nich odtrhnúť. Živena bolo periodikum vydávané rovnomenným ženským spolkom. Pri čítaní článkov na témy výchovy, manželstva, receptov, či módy, som mala pocit, že tento časopis by mohol byť vydaný dnes a pre dnešné ženy by mal rovnakú hodnotu ako pred sto rokmi, pretože napriek tomu, že doba pokročila, naše vlastnosti, túžby a povinnosti sa zmenili len veľmi málo. V zborníkoch ma fascinovali návody na starostlivosť o dojčatá, rady vo výchove detí, polemiky o úlohe žien v spoločnosti, recepty, cvičebné rubriky aj módne stránky. A práve v módnych rubrikách som narazila na meno Aranky Šenšelovej Hubkovej, švagrinej Anny Šenšelovej. Ďalšia nitka, ktorá spája moju rodinu s týmto svetom.
Narazila som hneď aj na článok o výšivkách. Bol o ženách, ktoré chodili po slovenských dedinách zbierať staré výšivky a kroje. Mená v článku nie sú uvedené, ale s veľkou pravdepodobnosťou išlo o ženy z Lipy, možno aj o samotnú Annu Šenšelovú. Stretávali sa pritom s výsmechom: ľudia im hovorili, že také veci doma nemajú, že kroje dávno odovzdali handrárom alebo spálili. Vraj kto by to dnes nosil. Tak ako to je aj dnes, nové trendy rýchlo nahradia tie staré a častokrát s príchodom toho nového, „lepšieho" začneme haniť staré, aj napriek tomu, že nám to kedysi bolo blízke. Takto sa moderné vplyvy zo Západu v tom čase predierali do slovenských domácností a tradičná výšivka pomaly strácala miesto.
Čo bola Živena
Živena vznikla 4. augusta 1869 v Turčianskom Svätom Martine. V dobe, keď slovenské ženy nemali právo na vzdelanie v rodnom jazyku, sa skupina národovcov a odvážnych žien rozhodla konať. Cieľom spolku bolo vzdelávať slovenské ženy: vo financiách, varení, výchove detí a kultúre. Na dobové pomery revolučný čin.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že feminizmus a výšivka nemajú veľa spoločného. Opak je pravdou. Pre Živenu bola výšivka nástrojom boja, tichým, ale účinným. Spolok zberal vzory, organizoval výstavy a vzdelával vyšívačky. Nie z nostalgie, ale z presvedčenia, že zachovanie tradície je aktom národného odporu. A zároveň príležitosťou pre ženy zarobiť si vlastné peniaze.
Živena zakladala dievčenské školy a kurzy o varení, hygiene, výchove detí a vedení domácnosti. V roku 1919 otvorila vlastnú školu a v roku 1922 prvé jasle na Slovensku.
Už od roku 1887 organizovala výstavy slovenských výšiviek. Od roku 1895 systematicky zbierala kroje v spolupráci s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou.
Almanach Živeny (1872), časopis Dennica (1898) a literárny spolkový časopis Živena (1910): prvé ženské médiá na Slovensku, kde ženy písali pre ženy.
Živena úzko spolupracovala s Lipou a dala ženám možnosť premeniť tradičnú zručnosť na reálny príjem. Výšivka sa stala nielen kultúrnym, ale aj ekonomickým nástrojom.
Vybrané strany a rubriky z dobových čísel časopisu Živena, zbierka sa postupne dopĺňa.
O krojoch (I.)
O krojoch (II.)
O krojoch (III.)
Všeličo
Vyšívačka
Cvičenie
Rubrika o móde
Úloha žien v brannosti (I.)
Úloha žien v brannosti (II.)
Kronika
Desať momentov, ktoré formovali najstarší ženský spolok na Slovensku.
Živena vzniká v Martine. Prvou predsedníčkou sa stáva Anna Pivková. Na ustanovujúcom zhromaždení sa hneď prihlási 73 členiek.
Po zatvorení Matice slovenskej zostáva Živena jediným fungujúcim slovenským spolkom, strážkyňou národnej identity.
Prelomová výstava slovenských výšiviek v Martine, jeden z prvých veľkých verejných aktov záchrany ľudového umenia.
Predsedníčkou sa stáva Elena Maróthy-Šoltésová, ktorá bude spolok viesť až do roku 1927. Pod jej vedením Živena zažíva najplodnejšie obdobie.
Začína vychádzať časopis Živena. V tom istom roku na podnet Šoltésovej vzniká Lipa; ich osudy sa od tej chvíle úzko prepletajú.
Živena zakladá prvú vlastnú školu a prvé jasle na území Slovenska. V období 1. ČSR má spolok 90 miestnych odborov a viac ako 6 000 členiek.
Národopisná výstava Živeny v Banskej Bystrici, jedna z najväčších prezentácií slovenského ľudového umenia a odevnej kultúry svojej doby. Spoločná akcia so spolkom Lipa.
Živena je násilne rozpustená komunistickým režimom.
Živena je obnovená vďaka skupine odhodlaných žien na čele so spisovateľkou Hanou Zelinovou.
Živena združuje viac ako 1 000 členiek v 12 miestnych odboroch po celom Slovensku. Od roku 2022 je predsedníčkou Alena Heribanová.